(reportáž zo slovenskeho krstu knihy s Pepperom de Callierom)
Muž, ktorého vášňou je podľa jeho vlastných slov „appreciating of excellence“, sa prišiel opäť podeliť so svojimi skúsenosťami do Bratislavy. Dňa 6. marca v Aule Univerzity Komenského predstavil svoj „nepísaný životopis“ kouč výkonných manažérov Pepper de Callier.
Pepper ako headhunter- „hľadač“ vhodných ľudí na vedúce manažérske pozície zozbieral svoje 27-ročné skúsenosti, na základe ktorých napísal spomínanú knihu. „Nepísaný životopis je realita. Je dôležitejší ako ten písaný. Je to dojem, ktorý vytváraš, je tvojou súčasťou. Každý ho má, či chce alebo nie,“ hovorí autor knihy. V svojom diele i na prednáške Pepper predstavuje deväť prvkov, potrebných k úspešnému nepísanému životopisu. Napríklad keď spomína komunikačné zručnosti, zahŕňa medzi ne i schopnosť počúvať. Sebadôvera sa podľa neho nerovná len ambicióznosti, tvrdému presadzovaniu vlastných záujmov. „Odvaha je povedať prepáč, je to moja chyba. Alebo pochváliť niekoho iného: Áno, dobre si to spravil,“ myslí si Pepper.
Tento vynikajúci rečník sa snaží udržiavať pozornosť publika, veľmi rád sa prechádza s mikrofónom v ruke aj dole pod pódiom a medzi poslucháčmi. Hovorí, že „pre uplatnenie nie je dôležitý len inteligenčný kvocient, ale aj ten emocionálny, teda schopnosť vnímať pocity a potreby iných“. I keď u nás na niečo také možno nie sme zvyknutí, pre Peppera slovo biznis a ľudskosť spolu úzko súvisia. Nie je podstatné byť iba profesionálom v danej oblasti, ale aj človekom. „A nechcieť sa cítiť lepší od tých druhých,“ konštatuje spíker.
Plná chladnička piva
V kníhkupectve Pantha Rhei vládne uvoľnenejšia a priateľskejšia atmosféra. Sem sa po prednáške presunulo niekoľko vyvolených. Plná chladnička piva predznamenáva oslavu krstu Pepperovej knihy. Za stolom sedí jej autor spolu s krstnou mamou Door Plantenga- dánskou šéfkou Heineken Slovakia a krstným otcom- Jánom Bubeníkom, ktorý je aj s Pepperom zakladateľom „Prague Leadership Institute“. Okrem toho, že všetci traja spolu úzko spolupracujú, zdôrazňujú vzájomné priateľstvo. „Reálna zmena v mojej firme, ale i reálna zmena v mojom živote“ je dôvodom, prečo šéfka Heinekenu Pepperovu knihu tak oceňuje. Vraj ju čítala niekoľkokrát a nosí ju všade so sebou. Po vrúcnych slovách oboch krstných rodičov nasleduje pomerne rozsiahla diskusia s publikom.
Pridávame tri otázky, na ktoré sme sa spýtali Peppera de Callier na krste jeho knihy:
Ako sa vám podarilo vybudovať váš osobný nepísaný životopis?
Myslím, že pri tom sú dôležité dve veci- bolesť a reflexia. A myslím, že človek musí rešpektovať fakt, že tvorba nepísaného životopisu je proces. Nekončí teraz, nekončí najbližší týždeň. Podstatné je demonštrovať ľuďom, že sa pokúšaš byť tým, kým hovoríš, že si. Ak hovoríš: „Som starostlivý, viem sa dobre postarať o ľudí,“ musíš to ukázať. A to je to, o čom nepísaný životopis je. Takže to nejaký čas trvá. A zahŕňa to v sebe aj ochotu robiť chyby. Ja nie som dokonalý. Súčasťou toho je akceptovať, že nie sme dokonalí. Súčasťou je ochota vykročiť, skúšať veci, a tak pomáhať sám sebe rásť a zdokonaľovať sa. Vedieť, že možno neuspeješ hneď.
Ako teda jeho budovanie poznačilo váš vlastný život?
Je to silne prítomné v mojom vlastnom živote. Nepísaný životopis je hlavne o neustálom demonštrovaní kto som. Môžem byť milý päť minút, ale potom vyjsť z miestnosti a byť hrozný všetok zvyšný čas. Takže ja som na tom pracoval celý život. Celých 27 rokov, odkedy som sa začal venovať koučingu. Pracoval som sám na sebe, na veciach ako trpezlivosť, počúvanie druhých. Môžeš sa to naučiť jedine robením chýb. Ja som urobil tiež niekoľko hrozných chýb v mojom živote.
V prednáške ste menovali deväť prvkov potrebných k úspešnému nepísanému životopisu. Avšak v praxi, na bežnom pracovnom pohovore, je nepravdepodobné, aby si človek, ktorý kandidáta vyberá, hneď všetky na ňom všimol. Čo je teda podľa vás dôležité na prvom pracovnom pohovore? Ako sa na ňom prezentovať? Čo si vy všímate ako prvé?
Krátka odpoveď je ukrytá v jednom slove: vhodnosť. Čo sa hodí na danú situáciu. Áno, deväť prvkov nepísaného životopisu je dôležitých. Ale týchto deväť prvkov musí vytvárať dokonalú súhru, presne ako ingrediencie v dobrom guláši. Ak jedna chýba alebo je príliš dominantná, jeho chuť sa naruší. To isté platí aj pri nepísanom životopise. Každý sa musí opýtať sám seba, čo je vhodné pre danú situáciu, spôsob ako diskutovať určité témy a podobne. Poviem vám extrémny príklad: Nebolo by vhodné ísť na interview do veľkej banky s vlasmi zafarbenými na modro, s piercingom na ústach, v koženej minisukni, tričkom, ktoré odhaľuje viacero rasisticky orientovaných tetovaní. Ak sa niekto opýta: „Ako by ste sa cítili ako súčasť nášho tímu?“, môže byť nevhodné neustále používať zámená: ja, môj, mne… Rovnako však opačne my, naše, nás… Takže cieľom nie je ukázať všetkých deväť prvkov. Potrebné je využiť prirodzený zmysel na vyhodnotenie toho, čo je v danej situácii naozaj vhodné. Ľudia sú radšej, ak na tebe „objavia“ jeden z týchto prvkov, ako keby si sám v monológu preletel zoznam všetkých a prezentoval, aký si úžasný. Je lepšie, ak niekto objaví tvoju ľudskosť pri tom, ako iným preukážeš rešpekt, ako o nich hovoríš. Pri tom, ako hovoríš o predošlých skúsenostiach. Je to o vhodnosti, vyváženosti , úprimnosti a dobrom načasovaní.
Za spracovanie ďakujeme Katke Valentovičovej
inspirativnemyslienky.sk 